História

Rokytov pri Humennom leží v Nízkych Beskydách v doline rieky Výravy, 25 kilometrov severovýchodne od okresného mesta Humenné. Chotár obce sa rozprestiera v nadmorskej výške 210-670m. Má mierne zvlnený pahorkatiný povrch. V lesnom poraste prevláda breza, hrab a buk.

Obec vznikla zlúčením Humenského Rokytova a Zbudského Rokytova v roku 1970.

Nález kamenného sekeromlatu v chotári obce svedčí o osídlení tejto oblasti už v čase neskorej doby kamennej (1900 rokov p.n.l.). V tejto dobe to boli nositelia kultúrnej skupiny t.z.v. ľudu východosloveských mohýl.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1379 a dokumentuje rozhodnutie palatína Mikuláša z Góry v spore o vlastníctvo obce v prospech šľachticov zo Zbudze. V spomínanom  roku sa ako súčasť majetku Dlhého Poľa uvádza aj Rokytov (Rokytow), ktorý vznikol za zvykovom práve v 13. storočí, prípadne v 1. polovici 14. storočia. Neskoršie tu bolo zavedené nemecké a valašské právo. Pri osídlení obce bola rozhodujúca druhá vlna sídľovania v rámci valašskej kolonizácie, v ktorej koncom 14. a začiatkom 15. storočia prevládalo rusínske obyvateľstvo z Haliča a Vladimírsko-volinska, so zlomkom poľského a pôvodného valašského obyvateľstva. Zbudský Rokytov do 16. storočia patril Izbugyovcom, od roku 1598 Soósovcom, v 18. storočí Szirmayovcom.

Obec je doložená z roku 1463 ako Roykytho, neskôr ako Humenssky Rokito (1773), Humenský Rokytow (1808); po maďarsky Homonnarokitó, Homonnarakitó.

Patrila panstvu Humenné. V roku 1715 mala mlyn, 29 opustených a 19 obývaných domácností, v roku 1787 mala obec 72 domov a 573 obyvateľov, v roku 1828 mala s obcou Zbudský Rokytov 124 domov a 921 obyvateľov. Od 16. storočia vlastnili tunajšie majetky Almássyovci a iní. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodár­stvom, drevorubačstvom, povozníctvom a pálili uhlie.

Po roku 1919 sa obyvatelia živili poľnohospodár­stvom. V roku 1944 sa občania hromadne zapojili do SNP. Obe obce boli oslobodené 24.11.1944. V boji proti fašizmu položili svoje životi traja Rokytovčnia. Veľa obyvateľov odišlo pracovať hneď po vojne do Čiech. V roku 1960 spôsobilo veľké škody pretrhnutie priehrady v Zbojnom. JRD bolo založené v roku 1960, pri ktorom bola pridružená výroba drevených výrobkov. Svoju činnosť začal vyvíjať aj futbalový klub TJ. V súčasnoti je v obci pošta, kultúrny dom, v kotorm sídli obecný úrad, knižnica, spoločenská sála s kapacitou 400 osôb a kuchyňa slúžiaca pre obecné spločeské podujatia. V obci je 181 rodinných domov, 50 z nch sa ako chalupy využíva na rekreačné účely.


04.jpg03.jpg02.jpg05.jpg06.jpg01.jpg